V sobotu 18.10. 2025 sa 26 detí (z toho 16 z prvého stupňa, dokonca 1 škôlkar, 9 dievčat a chlapcov z druhého stupňa) a 25 dospelých (rodičov, učiteľov, priateľov), vybralo na túru zo Šumiaca na Kráľovu hoľu a odtiaľ dole do Telgártu cez Kráľovu skalu. Rodičov s deťmi neodradili ani nie celkom ideálne predpovede počasia. Najskôr nás sprevádzalo mrholenie, potom jemné sneženie, vietor, ale dopriate nám predsa len bolo aj slniečko s výhľadmi na Muránsku planinu, Veporské vrchy, ... . Bohužiaľ, Vysoké Tatry z opačnej strany Nízkych Tatier sme si mohli len predstavovať. Nevadí, aj taká je turistika a my máme o dôvod viac sa sem ešte vrátiť. Táto akcia však nebola len o turistike. Bola aj o tolerancii, trpezlivosti, vzájomnej pomoci, ľudskosti, keď sme s pokojom zvládli aj nepredvídané situácie ako meškanie autobusu, cestou jeho výmenu za väčší, vždy sme sa vedeli dohodnúť, prispôsobiť, čo je pri 51 ľuďoch nie vždy samozrejmosťou. No nielen za to sa chcem všetkým účastníkom poďakovať. Chcela by som vyzdvihnúť aj rodičov, ktorí dokázali motivovať a bez väčších ťažkostí previesť svoje deti po tejto pre ne náročnej trase (cca 1000 m prevýšenie, spolu vyše 14 km). Najväčšiu pochvalu si však zaslúžia práve deti, ktoré dnes podali obdivuhodný výkon. Či už vyšli po Chatu pod Kráľovou hoľou, alebo prešli celú plánovanú trasu. Na žiadnej z tváričiek som ani v závere nevnímala únavu či znechutenie. Ba práve naopak, mnohé deti boli aj po návrate do autobusu ešte plné energie a odhodlané zastaviť sa aj pri prameni Hrona. Tento bod našej akcie sa nám však pre pokročilý čas splniť nepodarilo a odkladáme si ho do budúcnosti.
Verím, že na podobných akciách sa budeme stretávať aj naďalej a spoločne tak nielen spoznávať krásnu slovenskú prírodu, ale aj prekonávať samých seba.